spiritt(from my soul)

Poznám celkom veľa ľudí, čo presedí na záchode polku života. Nazvime ich gomoristi. Začína sa to v každej rodine: niektorí členovia proste obľubujú "smrádeček a teplúčko" tej malej vykachličkovanej miestnosti. Asi najskôr preto, že tam stihnú prečítať polku 500 stranovej knihy a dokonca celé paper-bookové vydanie Marka Stoneho bez toho, že by ich niekto nútil urobiť niečo užitočné alebo si upratat "tie smradlavé ponožky". Ale má to rozhodne jednu nevýhodu. Ráno by si človek rád urobil čo treba a ponáhlal sa do ústavu kde pracuje,ale záchod je pol hodinu obsadený a ďaľších 15 min sa považuje za kontaminovanú miestnosť, inak nazvanú SODOMA-WC-GOMORA. Nezostáva nič iné, len použiť ešte hnusnejšie pracovné záchody, ktoré ráno aspoň budia dojem dezinfikovania, nakoľko vás ovalí savový smrad.

Pokračuje to u kamarátok a známych, pričom jedny si čítajú Z rozprávky do rozprávky, prípadne iné detstvo pripomínajúce klasiky, aby sa potom pred mladším súrodencom mohli tváriť ako rozprávkový profesionál. Iní ako záchodové čítanie používajú časopisy, čo by sa inak čítať nedonútili, ale keď už sú tam, predsa nebudú pozerať do stropu...to by bola strata času.

Na druhej strane existujú tzv. rýchlici. Tým trónenie trvá sotva minútu, a mne sa ponúka otázka či to vôbec stihnú. Je pravda, že ak ste v nejakom super hoteli, stanovom kempe a podobných inštitúciách v krajinách ani nie tak ďaleko od Slovenska, prídete na záchod, a tam na vás z dlážky kukajú dve diery a držátka na stene, je vám jasné, že tu si knižku neprečítate. Budete mať čo robiť, aby ste rúčky neurvali zo steny, ak tam vôbec rúčky na držanie sú. Za rýchlika by som považovala človeka úžasne aktívneho, ktorému sedenie na záchode a vstávanie z neho po pol hodine so záchodovou doskou vrazenou v zadku pripadá plytvanie času. Urobiť čo treba a preč.

Aj tak je záchod najsamlepšejšia vec, akú kedy kto vymyslel. POzdravujem ho v jeho záchodovom nebi a vzdávam mu holt. Má to svoje čaro.